Martin je z najmladšej generácie hercov. Debutoval ako Paulet v Schillerovej Márii Stuart, ďalej ste ho mohli vidieť ako Romea v Romeovi a Júlii, Jana v Barč-Ivanovej Matke a Karola v Prečo ženy vraždia. V máji ho čaká debut v postave Juraja Dlhého v našej najnovšej komédii Prečo ženy vraždia.
Martin, ako si sa dostal k divadlu? Čo ťa na ňom najviac oslovilo?
K divadlu som sa dostal v roku 2017, keď naše divadlo vo svojich začiatkoch robilo vianočné akadémie. Prvá bola síce už v roku 2016, ale tam som ešte neúčinkoval. Účinkovať v ďalšej, ktorá niesla názov Svaty Štefan ma oslovila moja sestra Timea. Keďže som už niektorých ľudí poznal z folklórneho súboru v ktorom som bol, tak som samozrejme súhlasil. V akadémii som prvý raz vystupoval ako anjel. Toto bolo asi prvýkrát čo som nejako začal registrovať, že tento kolektív má potenciál a možno by bol schoplý vytvoriť – niečo viac ako len takéto jednorazové príležitostné predstavenia. Ja si myslím, že už vtedy to bolo hlavne z Maťovej strany jasné, že chce robiť niečo viac. Takto som sa vlastne prvýkrát objavil v divadle. Aj keď to ešte nebolo oficiálne Divadlo NA SKOK ako teraz.
Foto: Veronika Šoltysová
Spomínaš si na moment, keď si prvýkrát stál na javisku? Aké to bolo?
Keď sa pozriem na to z pohľadu, že som sa už stal súčasťou kolektívu, ktorý fungoval pod názvom NA SKOK – čo sa stalo v roku 2020 – pamätám si, že som bol na predstaveniach ako „Matka“ a Tri letuškách v Paríži (na tomto predstavení som bol dokonca až trikrát, pretože sa mi veľmi páčilo a bolo skvele spracované). V roku 2020 nás Maťo oslovil ako komparzistov do inscenácie Slovenská Sirota. Postupne sa to vyvinulo až do toho, že som pôsobil v divadle hlavne ako komparzista. Po covide som stále vnímal, že sa divadlo robí, pomáhal som na divadelnom festivale NA SKOK – FEST, ako sa len dalo, a už vtedy bolo zrejmé, že kolektív sa zlepšuje. Prichádzali noví ľudia a vzťahy v divadle sa stále zlepšovali. V roku 2023 prišiel Maťo s ponukou, či by som nechcel skúsiť hrať nejakú menšiu rolu v divadelnej inscenácii, keďže potrebovali herca. Povedal som si, že to vyskúšam, nebudem za to nič strácať. Začali sme skúšať hru „Mária Stuart“, kde som hral postavu Pauleta. Ak by som mal zhrnúť, čo ma na divadle najviac oslovilo, je to kolektív a spôsob práce v ňom. Som veľmi vďačný, že som jeho súčasťou, a dúfam, že to bude pokračovať aj dlhé roky, a že naše divadlo sa posunie ešte viac vpred.
Foto: Veronika Šoltysová
Máš za sebou niekoľko výrazných postáv, od Pauleta až po Jana. Ktorá z nich ti bola zatiaľ najbližšia a prečo?
Keď to beriem už z toho hereckého hľadiska, kedy som stál už prvýkrát na javisku ako nejaká postava tak to bola práve rola Pauleta v inscenácii Mária Stuart. Môžem povedať, že som bol pod veľkým stresom, pretože predtým som ešte nehral nič ,,dôležité“, keďže som bol väčšinou práve ten komparzista. Nevedel som, či sa budem ľudom páčiť, alebo čo na to povie Maťo a ako budú moji kolegovia so mnou spolupracovať. Bál som sa či ma nebudú brať tak, že ty si tu nový a že mi dajú kvalitne pocítiť že ku nim ,,nepatrím“. To boli všetko moje prvotné myšlienky, ktoré boli ovplyvnené stresom, ktorý som predtým mal. Musím uznať, že som sa obával zbytočne, lebo celý kolektív, ktorý na tejto inscenácii spolupracoval (či už Maťo ako režisér, moji hereckí kolegovia, technici) bol skvelý. Som rád, že som sa z tejto hry potom mohol posunúť do ďalších.
Foto: Veronika Šoltysová
Ktorá úloha bola pre teba zatiaľ najväčšou výzvou? Čím ťa potrápila?
Bližšia mi je postava Jana z inscenácie „Matka“. K postave Pauleta z „Márie Stuart“ som si nevytvoril až taký vzťah, najmä preto, že som tam nemal veľa replík ani priestoru na javisku. Paulet je síce zaujímavá postava, ale v porovnaní s Janom, ktorý je výrazný a dramaticky silný, ma až tak neoslovil. Jano je vlastne úplným opakom mňa, čo ma na ňom baví najviac. Jeho charakter je emotívny, plný energie a vyžaduje si veľa hereckého nasadenia. Práve tá náročnosť tejto roly je pre mňa vzrušujúca a posúva ma ďalej. V inscenácii „Romeo a Júlia“ hrám až päť postáv, čo je úplne iný typ výzvy. Musím sa neustále prepínať medzi rôznymi charaktermi – od vážnej až po výstrednú Capuletovú, starostlivú Dojku, Vavrinca v „inom stave“ až po Monteka, ktorý si uvedomuje svoju chybu. Každá z týchto postáv má inú povahu, iný štýl prejavu a je dôležité ich jasne odlíšiť. Toto rýchle striedanie rolí je náročné, ale zároveň veľmi zábavné. Baví ma objavovať rôzne emócie a spôsoby hereckého vyjadrenia v jednej hre.
Foto: Veronika Šoltysová
Aký najväčší zážitok si si odniesol zo svojich doterajších predstavení?
Pre mňa je najväčší zážitok už len to, že ľudia prídu na predstavenie. Je to veľmi potešujúce vidieť, že ľudí to stále ťahá do divadla a že aj tu, u nás, v Raslaviciach – aj keď nie sme ani najväčšia a ani najmenšia dedina – si stále nájdu čas prísť pozrieť do divadla a podporiť mladých ľudí, ktorí sa snažia tú komunitu spájať a rozvíjať. Celkovo by som chcel myšlienky a pocity z predstavenia, ktoré hráme dostať ľudom až pod kožu. Veľakrát sa nám už podarilo divákov rozplakať či rozosmiať a práve to je pre mňa ten najväčší zážitok. Keď sa nám to podarí a diváci odchádzajú z divadla šťastní, naplnení, že sa nám podarilo v nich vyvolať pocit, že chcú prísť ešte raz... vtedy som aj ja spokojný a myslím, že môžem hovoriť aj za mojich kolegov, že aj oni sú práve vtedy rovnako naplnený. Dokáže to neskutočne motivovať a nakopnúť. Vtedy si človek povie: "Áno, to je to poslanie, že to máme robiť a že to má význam - nie len pre nás." Ľudia nám často zanechávajú výborne ohlasy a sme za to vďační. Motivuje nás to robiť stále niečo nové a tešiť práve vás našich divákov, aby sme sa videli čo najčastejšie a dokázali sa i naďalej napĺňať myšlienkami, pocitmi, mágiou...
Foto: Veronika Šoltysová
Kam by si sa chcel v divadle posunúť? Máš nejaké vysnívané postavy, ktoré by si si chcel zahrať?
Chcel by som sa určite posúvať ďalej ale uvidíme kam ma život zavedie. Už dlhšie mám v hlave myšlienku, že by som sa tomu možno začal venovať profesionálne. Stále je to síce len jedna z možností ale som voči nej otvorený. Čo sa týka nášho divadla, Divadla NA SKOK, tak tam by som sa chcel napredovať vo viacerých technických veciach ako je artikulácia ale taktiež aj získavať skúsenosti z naštudovania ďalších postáv. Stále je čo zlepšovať. Som rád, že Maťo je práve náš režisér, lebo on dokáže hercov veľmi veľa naučiť – čo sa už aj myslím ukázalo za tie 2 roky čo aktívne hrávam. Pre mňa je každá postava, ktorú dostanem vysnívaná, pretože hrať stále niečo nové je dar. Človek nemusí síce vždy dostať takú postavu akú chce ale musí byť vďačný za každú jednu postavu a premeniť ju na osobnosť z mäsa a kostí. Momentálne mám šťastie v obsadzovaní a som za to vďačný. Ale ak by som aj ja dostal nejakú rolu, ktorá toho nemá v inscenácii úplne najviac, bol by som rovnako rád, že som vôbec obsadený v našom skvelom kolektíve. Každá postava, ktorú som dostal a ktorú ešte len dostanem je v niečom výnimočná a špeciálna, lebo ju takou dokážeme urobiť. Napriek tomu si myslím, že zatiaľ nemám takú, ktorá by bola mojou vysnívanou. Momentálne sa pripravujeme na viaceré súťaže a festivaly. Verím že sa nám podarí podať všade výkon s ktorým budeme spokojní a že diváci ocenia našu energiu, ktorú do predstavení vkladáme.
Foto: Veronika Šoltysová
Vidíš sa v budúcnosti skôr v dramatických alebo komediálnych úlohách? Alebo si rád, keď sa tieto žánre miešajú?
Doteraz som hral prevažne dramatické postavy. Komediálnych úloh som nemal až tak veľa, ale vždy ma bavilo, keď sa v postavách miešali dramatické a komické momenty. Myslím si, že práve táto kombinácia je v divadle veľmi silná, pretože odráža skutočný život – niekedy tragický, inokedy plný humoru. Ak by som mal spomenúť nejakú svoju výraznejšiu komediálnu rolu, určite by to bola Capuletová v inscenácii „Romeo a Júlia“. V mojom podaní je to veľmi vtipná postava, ktorá si získava divákov svojou výstrednosťou a energiou. Je to postava, pri ktorej mám možnosť experimentovať s fyzickým humorom a preháňať jej emócie do absurdna, čo je pre mňa veľká zábava. V komédii „Prečo ženy vraždia“ som stvárnil zaujímavú postavu, ktorá síce nemá veľa textu, ale aj napriek tomu dokáže zabaviť divákov. Tu som si uvedomil, že vtip nie je len o slovách, ale často o pohybe, výrazoch a načasovaní. Veľa som sa pri nej naučil o práci s publikom a o tom, ako aj malý moment môže vyvolať veľký smiech. V máji ma čaká debut v postave Juraja Dlhého, čo bude moja prvá hlavná úloha v čisto komediálnom žánri. Veľmi sa na to teším, pretože už počas skúšok pred premiérou sme videli, že táto postava na divákov funguje. Mám rád, keď je komédia inteligentná a postavená na presne vystavaných situáciách, ale zároveň ma baví aj spontánnosť a improvizácia, ktoré k tomuto žánru patria. Do budúcna by som chcel hrať v dramatických aj komediálnych inscenáciách. Myslím si, že miešanie týchto dvoch žánrov je to najlepšie, čo môže herec zažiť. Smiech aj slzy sú neoddeliteľnou súčasťou divadla a práve kontrast medzi nimi vytvára silné momenty, ktoré si diváci odnášajú domov.
Foto: Veronika Šoltysová
V máji ťa čaká premiéra v úlohe Juraja Dlhého, mužskej hlavnej postavy v najnovšej komédii Prečo ženy vraždia. Ako sa pripravuješ na túto rolu?
V prvom rade som veľmi rád, že som dostal možnosť hrať ďalšiu väčšiu postavu a to práve Juraja Dlhého. Budem to hrať so svojou sestrou Timeou. Nikdy som si nepredstavoval, že my dvaja budeme spolu hrať v komédii a to dokonca ešte aj manželov. Musím povedať za nás oboch, že nám tieto postavy obom sedia, pretože už sme mali niekoľko skúšok, kde sme si vyskúšali spolu hrať a môžem povedať, že nám to išlo. Rozumieme si, pretože máme spoločný humor a tam to môžeme odovzdať divákom. V druhom rade sa na to neskutočne teším, pretože je to pre mňa opäť výzva, niečo nové a je to dokonca aj v nárečí, čo mi problém nerobí. Uvidíme ako to celé zvládneme ale snáď čo najlepšie, lebo táto komédia je pre ľudí hitom, baví ich a stále sa vracajú na ďalšie reprízy. Na túto rolu sa pripravujem vždy keď som s Timeou doma, pretože naša bežná komunikácia, naše zabávanie sa mi pripomína práve vzťah Juraja a Hanky. Robíme si srandu z mnohých vecí a najradšej sami zo seba. Sme si podobní vo veľa veciach obaja s týmito postavami. Naozaj som rád, že som tú rolu dostal a neviem sa dočkať kedy sa vám s ňou všetci 1. mája v Raslaviciach predstavíme. Tešíme sa na Vás aj na našom májovom turné v Sabinove, Spišskej Novej Vsi a Močenku - kde sa obzvlášť teším!
Foto: Veronika Šoltysová
Čím je podľa teba Juraj zaujímavý? Máš na ňom niečo, s čím sa vieš stotožniť?
Juraj je veľmi zaujímavý v tom, že je ustráchaný ale zároveň tajomný. Má pred Hankou veľa tajomstiev – na ktoré potom samozrejme Hanka príde. Určite je aj pre neho ťažké schovávať také veľké a temné tajomstvo. Tiež nechcem ho divákom, ktorí ešte predstavenie nevideli v článku prezradiť. Tá postava je zaujímavá aj v tom, že napriek tomu že by to mala byť jednoduchšia komická postava - má viacero vnútorných prerodov ktoré sa vešmi vďačne hrajú a vytvárajú ďalšie zápletky. Pre mňa je na ňom zaujímavé aj to, že sa pokúša zmeniť ale nejako mu to nejde - napriek tomu že cesta k zmene je evidentná. Chce byť dobrosrdečný ale, keď sa naskytne nejaká možnosť alebo má na výber z viacerých, tak sa vždy rozhodne inak a nečakane. Nikdy od neho nevieme čo máme očakávať. Viem sa s ním stotožniť práve v tom, že určite sme obaja plní elánu a on je rovnako trocha dudroš v nejakých situáciách. Svojej žene by chcel dať všetko, je k nej láskavý a aj to máme asi spoločné, pretože ja som v tomto rovnaký, že by som ľudom ktorých mám rád chcel dať všetko. A to je ďalšie nádherné posolstvo tejto hry - nádherné utužované vzťahy.
Foto: Veronika Šoltysová
Aká je tvoja spolupráca s ostatnými hercami a režisérom pri tejto inscenácii?
S ostatnými hercami sa mi pracuje veľmi dobre. Teraz máme troch nových hercov na ktorých sa veľmi teším. Myslím si, že určite rýchlo zapadnú do kolektívu, pretože do nášho kolektívu je veľmi ľahké zapadnúť. Čo sa týka ostatných hercov z tejto inscenácie tak si rozumieme perfektne. Na skúškach bola stále sranda a môžem povedať, že už mi aj skúšanie tejto hry chýba - pretože sa práve sústredíme viac na Matku a Romea a Júliu. Som rád, že sa to vracia do nášho programu a že budem zas hrať inú postavu. Teším sa na tú prípravu a na tú srandu, ktorú viem, že budeme mať na skúškach. Náš režisér nás vždy pripravuje najlepšie ako sa len dá. Keďže sme ten text písali viac menej spoločne a hlavne on s Timeou a potom ho pretavil do scény a kostýmov (ktoré navrhol perfektne) - je nám to veľmi blízke, až prirodzené. Maťo stále vie čo robí, čo chce od nás a som s ním nadmieru spokojný a vďačný.Myslím si, že nás s nim čaká ešte veľmi pekná, zaujímavá a snáď úspešná spolupráca.
Foto: Veronika Šoltysová
Na záver tohto rozhovoru chceme vyjadriť vďaku za možnosť predstaviť vám Martina a jeho prácu v divadle NA SKOK. Veríme, že ste si užili pohľad na jeho herecký svet a že vás jeho cesta k divadlu zaujala. Ak ste ešte nevideli žiadne z predstavení , v ktorom účinkuje - srdečne vás pozývame do divadla! O mesiac vám prinesieme ďalší rozhovor, ktorý sa zameria na ďalšieho člena hereckého súboru.
Ak vás náš BLOG zaujal, môžete ho ZDIEĽAŤ alebo sa prihlásiť na ODBER!
Comments