História
PRVÁ ETEPA
Napriek tomu, že miestne historické pramene a publikácie o obci neobsahujú skoro žiadne zmienky o ochotníckej činnosti – opak je však pravdou. Za jej prvopočiatky môžeme považovať rozmanité prejavy kalendárneho folklóru a príležitostné cirkevné predstavenia. V účtovnej knihe mesta Bardejov sa nachádza zmienka o mystériách hraných na námestí za účasti obyvateľov širokého okolia. Keďže Raslavice ležia na ceste spájajúcej dve významné mestá, vplyvy pútnikov prechádzajúcich cez obec výrazne obohacovali kultúru občanov. Môžeme konštatovať, že divadelná tradícia má svoje korene ďaleko hlbšie. Prvá písomná zmienka pochádza zo 7. januára 1919 kedy sa začalo v štátnej ľudovej škole vyučovanie v slovenskom jazyku. Prví slovenskí učitelia Štefan Onderik, Ľudovít Kováč, Antónia Onderiková a Ervín Szabo usporadúvali ľudové náukobehy a nacvičovali divadelné predstavenia. Tituly sa žiaľ nezachovali, preto za prvú zmienku považujeme až hru Povinnosti od Maríny Oľgy Horváthovej, ktorej scenár sa nám zachoval aj s dátumom a obsadením 20. novembra 1921.Neskôr sa iniciatívy ujala rodina Hvizdová a Revická.
DRUHÁ ETAPA
V roku 1926 zahrali Raslavičania pod vedením miestneho učiteľa Štefana Onderika hru Drotár od Jána Palárika. V hlavnej úlohe sa predstavil Ondrej Regeci. Nezabudnuteľný výkon Štefana Hudáčka v úlohe žida Maušla dodnes rozosmieva pamätníkov. Predstavenia sa hrali v škole. Pre obmedzenú kapacitu divákov sa hralo v sobotu pre deti a v nedeľu pre dospelých. V tomto období nebola v obci ani jedna krčma. Divadlo bolo pre obec sviatkom štyrikrát do roka. Na Štefana, na fašiangy, po Veľkej noci a v lete. Komplikujúca sa spoločenská situácia nakoniec aj tak odradila pokračovateľov tejto tradície.
TRETIA ETAPA
V tridsiatych rokoch podnietil svojou návštevou Karol Plicka vznik folklórnej skupiny Raslavičan. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch predvádzali svoje umenie v okolitých mestách. Zakladatelia skupiny boli Andrej Hvizda, Jozef Vavrek, Andrej Jusko a Anton Maník. Rozmachom folklorizmu sa nadaná Raslavická mládež odklonila od rozvoja divadelnej tradície.
ŠTVRTÁ ETAPA
Ďalšiu zmienku o divadle nachádzame v obecnej kronike Slovenských Raslavíc z roku 1935. Zásluhou učiteľa Ľudovíta Kováča sa kultúra obce opäť snažila postaviť na nohy. 25.marca 1940 zahrala Hlinkova mládež divadelnú hru Už sú všetci v jednom vreci v réžii Ľudovíta Kováča. 26.decembra 1940 nasledovalo ďalšie predstavenie tejto skupiny, a to Obeť spovedného tajomstva. Čistý výnos z predstavenia venovali na gardistické účely.
PIATA ETAPA
Povojnové divadlo sa nieslo v duchu príležitostných predstavení, žiaľ, nič dlhodobé. Pod vedením rím.-kat. kňaza Vojtecha Kmeca hrali Vincent Hudák, Vincent Jarina, Margita Svitová, Margita Štiblárová, Helena Kovalčinová, Zuzana Hudáková, Pavel Jusko, Margita Novotná, Tomáš Kvokačka, Ján Kohút a Anna Matysová. Hrali sa predovšetkým diela slovenskej klasiky.
ŠIESTA ETAPA
V takejto podobe to pokračovalo ďalej až do osemdesiatych rokov. Hrali Ján Štiblár, Jozef Gdovin, Štefan Ondek, neskôr Božena Fornadľová a Vincent Dankovič. Nasledovalo divadelné ticho. V týchto rokoch dominuje miestnej kultúre folklórna skupina Raslavičan. Rýchlo sa šíriaca popularita súboru utíšila divadelnú činnosť v obci na dobrých 10 rokov. 27.6.1993 sa konalo slávnostné otvorenie nových priestorov kultúrneho domu, ktorý sa využíval na spoločenské akcie všetkého druhu, vynímajúc divadelné predstavenia.
SIEDMA ETAPA
Významným míľnikom v našej histórii je až rok 1999. Pre niekoho posledný rok pred koncom sveta, pre nás však znamená návrat raslavických hercov na nové dosky, ktoré znamenajú svet. Éru divadla AD99 začali tvoriť Martin Rejdovjan a Lenka Šoltýsová. Režisérom bol Mgr. Miloslav Cimbala. Ich debutom bola hra HOTEL EURÓPA od Stanislava Štepku. Zožala veľký úspech a obrovský ohlas. Inscenáciu reprízovali v širokom okolí, na festivale divadiel v Prešove, dokonca aj v mestách Krynica a Nový Sad. Nasledovali hry KRÍDLA(2000), ZABÍJAČKA (2001), BROKOVNICOU NA MANŽELA (2002), SLUHA DVOCH PÁNOV (2003) a RASLAVICKÉ TELEVARIETÉ (2005). Po šiestich rokoch sa pre rodinné povinnosti partia rozpustila. O divadle v obci nebudeme počuť tentokrát až 13 rokov.
ÔSMA ETAPA
V roku 2018 po dlhšej odmlke vzniká DIVADELNÝ SÚUBOR NA SKOK, ktorý chce v tejto dlhodobej tradícii pokračovať. Skupina mladých nadšencov fungovala a tvorila rôzne príležitostné programy už dva roky pred znovu-obnovením divadla. Iniciátorom a vedúcim skupiny je Martin Bašista s partiou ľudí pevnej vôle a chuti realizovať sa. Prvými členmi sú Timea Bučková, Laura Salokyová, Marek Kuchta, Martin Lukáč, Katarína Kmecová a Oliver Varchol. V roku 2016 pripravili prvú vianočnú akadémiu zo svojej dielne. Program niesol názov ČAS RADOSTI a konal sa 26. decembra 2016 v kultúrnom dome v Raslaviciach. Po necelom roku oddychu sa rozhodli zopakovať si dobrodružstvo z minulého roka. Výsledkom bola druhá vianočná akadémia SVATI ŠTEFAN PO ŠPIVAŇU RAD CHODZIL (2017). Zaujímavosťou bolo využitie simultánnej scény. Program tanečnej zložky ku príležitosti 50. ročníka ŠSPaT v Raslaviciach s názvom KRÍZA (2018) prezentovali na malej scéne prírodného amfiteátra.
Začiatok roka 2019 bol plný očakávaní. Na pláne boli rovno dva debuty naraz. 19.mája 2019 mala premiéru inscenácia MATKA od Júliusa Barč-Ivana. Aby sa divadlo rozbehlo, v rámci zdokonaľovania sa Raslavičanov v hereckej tvorbe boli do hry obsadení spolužiaci Martina Bašistu. Týmto predstavením odštartovali vlnu úspechu, ktorá končila až na SCÉNICKEJ ŽATVE 2020.
1.12.2019 mala premiéru druhá – tak dlho očakávaná hra v podaní Raslavičanov – TRI LETUŠKY V PARÍŽI. Premiéra a prvé dve reprízy boli beznádejne vypredané. 22.12.2019 odohrali reprízu predstavenia TRI LETUŠKY V PARÍŽI v rámci benefičného podujatia Raslavičania Raslavičanom, z ktorej výťažok darovali ako pomoc občanom v núdzi.
Divadelný súbor NA SKOK v čase koronavírusu Začiatok izolácie znamenal pre ochotníkov rušenie všetkých plánovaných repríz a aktivít. Svoju činnosť orientovali na sociálne siete v podobe rozprávok na dobrú noc. Maťka a Kubka čítal každý piatok, sobotu a v nedeľu večer Filip Pavuk za réžie Martina Bašistu s grafikou dvorného grafika Michala Rejdovjana. Neskôr vyšiel aj zostrih spomienok na prípravu inscenácie MATKA. Divadlo funguje naďalej a svojou činnosťou púta nielen domácich, ale aj odbornú umeleckú verejnosť.