Ty si úplne novým členom divadla nebála si sa ako ťa ostatní príjmu?

Nie som len novým členom divadla, ale som tohto času aj jeho najstarším. Samozrejme, že som mala obavu a strach, ako ma ostatní príjmu, hlavne pri prvých čítačkách. Až keď sme začali nacvičovať v skupinách, ten strach odpadol.

 Dostala si hneď na začiatok rolu pomätenej ženy. Zhostila si sa tejto roly ľahko?

 Úloha pomätenej ženy – nebola mi to celkom po vôli. Veľmi dlho som s tým bojovala. Rozmýšľala som, či túto úlohu prijať či nie. Teraz si však môžem povedať, že si ju už aj užívam.

Texty, ktoré si sa mala naučiť boli dosť dlhé a ty si ich vedela ako prvá. Ako sa ti to podarilo?

Texty som sa učila veľmi ľahko. Bola som až prekvapená. Neboli podľa mňa až také dlhé, pretože sa z nich dosť škrtalo, skracovali sa. Fotila som si ich a nahrávala do mobilu. Učila som sa ich pri každej príležitosti, pri domácich prácach, tam kde bol na to priestor.

Na skúšky chodíš zodpovedne, načas a s úsmevom. Myslíš si, že by to malo byť pre ostatných príkladom alebo je to skôr príťažou?

 Na skúšky samozrejme chodím načas a v dobrej nálade, lebo sa na nich veľmi teším. A teším  sa na všetkých z partie. Neviem si už predstaviť, že by som nebola súčasťou tejto veľkej rodiny. Všetkých mám rada. V žiadnom prípade nechcem byť pre nikoho príkladom, skôr takou motiváciou. A skôr taký odkaz pre tú  našu zrelšiu generáciu, že aj aj v našom veku sa dajú plniť sny.

 Viem, že ty si veľmi aktívna a okrem hereckej roly pomáhaš v divadle aj inak. Prezraď nám viac.

V divadle majú mnohí okrem herectva aj inú úlohu. Každý nejakým svojím dielikom prispeje. Mňa Martin vyprovokoval k ručným prácam. Dlho som to nerobila, potešilo ma to. Som rada, že mi Martin dal aj takú voľnú ruku. Venovala som sa zdobeniu a vyšívaniu košieľ, ručníčkov a záster. Som na seba hrdá, to pravdu poviem. Po toľkých rokoch sa vrátiť v takej ľudovej tvorivosti, to tiež nie je ľahké a teší ma to, že tu zostane po mne alebo po nás všetkých niečo čo možno ocenia ďalšie generácie.

Ako vznikli kostýmy do predstavenia Slovenská Sirota, na to sa opýtame Martina Bašistu. Ako sa to všetko vlastne podarilo?

Pravdupovediac, to by som aj ja rád vedel, keďže tomu dodnes nemôžem uveriť. Keď sme sa rozhodli pre túto inscenáciu, hneď mi bolo jasné, ako to bude vyzerať. Bol to odvážny plán a vedel som, že bez pomoci krajčírok to nezvládneme. Všetko začalo náčrtkami každého kostýmu a rozpisom – podľa dejstiev. Potom sme s našou organizačnou vedúcou -Timeou Bučkovou – starostlivo vybrali látky zo vzorkovníkov, „vyrabovali“ sme všetky galantárie v okolí a začali šiť. Veľa vecí sme si urobili sami. Spodnice, sukne, zástery, ručníčky, … Nitky boli po celom dome – dokonca aj v posteli. Do spolupráce sme si prizvali Alenku Novotnú, ktorá nám pomohla s vyšívaním sukní a šitím ženských strihov. Všetkých našich chlapov mám pomohla obliecť naša „dvorná krajčírka“ Monika Hudáčková. Venčeky a družbovské pierka sme tiež starostlivo lepili s Danielou Sabolovou. Je za tým ozaj kus práce a všetkým kolegom srdečne ďakujeme. No a Ľubka ? Ľubka je náš poklad. Vždy rada a ochotne pomôže. Keby som povedal, že chcem na scénu loď – určite mi s ňou pomôže.