Si aj členom folklórnej skupiny Raslavičan. Zaujímalo by ma, či je to v niečom iné. Ak áno, v čom?

Rozdiel medzi prácou vo folklórnej skupine a v divadle je veľký. Divadlo si vyžaduje väčšiu prípravu a skúšky sú časovo náročnejšie. Medzi prácou v kolektíve, však nie je rozdiel žiadny. Ku všetkému treba pristupovať zodpovedne, ochotne a s láskou. Potom všetko v dobrom kolektíve ide ako po masle. Mám rád, keď sa niečo deje a či pri starších, či mladších zanietencoch, vždy je zábava a človek ujde z každodenného stereotypu k inej zábave, do druhej rodiny a tam, aj keď sa zapotí, dobije baterky. A je fajn, keď vám to chýba.

 Tradície a hodnoty sa vo vašej rodine udržiavajú z generácie na generáciu. Myslíš, že je potrebné to uchovávať a odovzdávať aj naďalej?

V našej rodine sa tradície dodržiavajú. Môj dedko nás učil pesničky odmalička. Som rád, že som Raslavičan a môžem byť súčasťou tejto rodiny- Nositeľov Tradícií. Bola by neodpustiteľná chyba, keby sme tradície neposunuli ďalej naším deťom, vnúčatám, lebo sú krásne, bohaté a na našom rôznorodom Slovensku výnimočné a jedinečné. A som rád, že moje deti sú tradíciami zdravo „chytnuté“.

 Martin je tvoj syn, ale v divadle je tvojím režisérom. Ako je to s autoritou voči nemu?

Áno, Martin je v divadle môj šéf a snažím sa dať na rady môjho syna, aj keď my starší máme na niečo iný názor, ale som rád, že to nie je typ direktívneho šéfa, že dokáže vypočuť názory a nápady ostatných. Potom výsledok nášho diela je spoločný a z javiska odchádzam spokojný. Zdravo „trafení“ zanietenci sú úžasní.

 V divadle pomáhaš aj s prípravami na skúšky, kulisami. Ako to všetko stíhaš?

K príprave na skúšku patrí aj tzv. čierna práca. Bez toho to nejde a som rád, že sa do toho zapájajú všetci členovia divadla. Je pri tom aj kopec srandy a to je korenie života. Vôbec tam nevidno generačný rozdiel. A ako to stíham? Ak vás niekde ťahá srdce, tam vás netreba ťahať traktorom a nevadí vám, že sa popri tom zašpiníte, zapotíte. Robíte veci, ktoré máte radi, na ktoré sa tešíte, ste v úžasnej partii, rodine, či už divadelnej, alebo folklórnej. A nech to žije!